Vývoj aljašského malamuta
Jeden z prvých priekupníkov severských psov a saní pre nákladné účely bol Arthur Walden, ktorý s týmto zámerom prišiel v roku 1894 na aljašské zlaté polia. Tu neskôr napísal knihu „A Dog Puncher on the Yukon“ o „nákladných “ psoch a ich využití na Aljaške. Slávnym sa stal jeho kennel. CHINOK, pomenovaný po jeho najlepšom sibírskom psovi, ktorým sa on venoval. Tohoto psa získal v Dowsne za 3 vrecia múky a 2 vrecia ovsa.
Mladý manželia Seeleyovi ktorý boli na svadobnej ceste v Novom Anglicku okolo roku 1915, trávili čas horolezectvom a tu sa spoznali s Arthurom Waldenom. Hneď pri prvej návšteve u Arthura ich zaujala sibírska fenka „Toto“ (dcéra Toga Leonharda Seppaly) Neskôr sa Eva Seeley u Arthura strela s Allanom Alexandrom, nazývaným „Scotty“, ktorý sa radí medzi najväčšie osobnosti v histórií športu psích záprahov. Do Ameriky prišiel z rodného Škótska ako devätnásťročný mladík. Objav zlata na Klondayku a tým aj lákadlo veľkého dobrodružstva ho prinútilo presunúť sa na sever, do Nome . Spolu zo sudcom Albertom Finkom sa podieľal na organizácií prvého oficiálneho preteku psích záprahov All Alaska Sweepstakes, druhý ročník tohoto preteku aj vyhral. Spolupracoval tiež na prípravách expedície admirála Byrda do Antarktídy.
Scotty ukázal Eve Seeley jedného zo svojich psov, o ktorom povedal, že toto je pravý typ aljašského nákladného psa. Pes bol veľký a jemný a vyzeral, že sa rád mazná. Nemal žiadne meno a tak ho Eva pomenovala Rowdy of Nome. Rowdyho si zamilovala a začala vyhľadávať psy jeho typu.
Eve sa podarilo získať podobné psy – fenku Bessie a psa Yukon Jad, z ktorých spojenia sa v roku 1929 narodili štyri šteňatá – psy Tugg, Gripp, Finn a Kersage of Yukon. Bol to historicky prvý vrh, ktorý vznikol z rovnako podobného chovného materiálu a tak môže byť nazvaný vrhom prvých šteniat aljašského malamuta.
Seeleyovci začali intenzívnejšie študovať aljašské psy a prostredníctvom Scottyho si začali dopisovať s obyvateľmi na Aljaške, v oblasti Yukonu a na severozápade Pacifiku. Uznanie Siberian husky v roku 1930 povzbudilo manželov Seeleyových skúsiť to aj pre plemeno Aljašský malamut. Seeleyovým sa podarilo získať niekoľko psov zodpovedajúceho typu a odchovať tak niekoľko vrhov. Založili tak líniu Kotzebue.
Po niekoľkých rokoch práce zistili, že plemeno je pripravené pre uznanie American Kennel Klubom. Bol pozvaný jeho prezident Charles Inglee, ktorý najskôr udelil predbežnú registráciu. Vysvetlil, že jednotlivé psy musia byť jednotné, aby bolo možné udeliť plné uznanie. Varoval taktiež pred ľuďmi, ktorí sú prekliatím každej rasy psov a chovajú mizerných psov na mizerných psoch len preto, aby mohli ťažiť z vzostupu popularity plemena. Nakoniec Seeleyovým navrhol, že by mohli vziať svoje psy na výstavu, aby rozhodcovia mali možnosť študovať ich a overovať si ich jednotnosť. American Kennel Klub vyslal niekoľko známych rozhodcov navštíviť chovateľskú stanicu Chinok, aby tam aljašských psov študovali a na základe týchto štúdií a konzultácií s Seeleyovými bol vytvorený základ štandardu plemena. V roku 1935 sa dočkali plného uznania a plemeno bolo zaregistrované pod názvom Alaskan Malamute.
Alaska del Monte – prvá legenda plemena aljašský malamut privezená na Slovensko. V marci 1983 vznikla prvá chovateľská stanica aljašských malamutov NOME na Slovensku. Založil ju pán Jozef Buday z Trnavy. Spojil svoju fenku Alaska del Monte so zapožičaným šedobielim psom z NSR, Iltchi Von Mount Kinley. Chov Aljašského malamuta bol v tomto čase zastrešený pod vedením KCHMPP – Klub chovateľov málopočetných plemien psov
Šteniatka sa narodili 15.7.1983, narodilo sa 6 šteniat z toho 5 sučiek a jeden psík: AŠA, AJA, AJKA, AKELA, ALKA, ARO. Veľkou smolou bolo, že psík a dve sučky uhynuli. Ďalej boli importovaní psi Condor del Monte a Alaik Alberta. Neskôr začali aj na Slovensku vznikať nové chovateľské stanice.